Narodila sa ako Billie Jean Moffittová 22. novembra 1943 v Long Beach v
Kalifornii športovo založeným rodičom. V detstve sa venovala softbalu a
na tenisové dvorce prešla ako 11-ročná, keď si za svoje úspory kúpila
prvú raketu. Už od začiatkov sa prezentovala agresívnym poňatím hry, čo
neskôr pretavila do zisku množstva trofejí. Štúdium na Kalifornskej
štátnej univerzite v Los Angeles nedokončila, keďže sa chcela už naplno
venovať tenisu, strela sa tam však s neskorším manželom Larrym Kingom.
Svadbu mali v roku 1965 v Long Beach. "Bola som vtedy do neho bláznivo zamilovaná,"
spomínala neskôr, keď sa ich zväzok skončil v roku 1987 rozvodom. Po
svadbe si totiž čoraz viac uvedomovala, že ju priťahujú skôr ženy.
Udržiavala dlhodobo pomer so svojou osobnou asistentkou Marilyn
Barnettovou a po prevalení ich aféry sa v máji 1981 stala prvou
prominentnou profesionálnou športovkyňou na svete, ktorá sa otvorene
prihlásila k homosexuálnej orientácii.
To už mala za sebou obrovské úspechy na tenisovom okruhu. Svoj prvý
grandslamový titul vo dvojhre získala v roku 1966 vo Wimbledone a
kariérny Grand Slam zavŕšila víťazstvom na Roland Garros v roku 1972.
Napokon nazbierala spolu 39 grandslamových triumfov - 12 vo dvojhre, 16
vo štvorhre a 11 v mixe. Najviac, až 20, si ich priniesla z Wimbledonu. V
histórii si na konto pripísali viac iba Margaret Courtová (62) a
Martina Navrátilová (59). V rokoch 1966 až 1974 bola s prestávkami
šesťkrát na poste líderky svetového rebríčka žien, má spolu 129
turnajových titulov vo dvojhre. Odohrala množstvo pamätných zápasov,
medzi ktoré patrí napríklad najdlhšie wimbledonské finále z roku 1970, v
ktorom po tuhom boji podľahla Courtovej 12:14 a 9:11. Minimálne rovnakú
pozornosť však vzbudil aj jeden jej neoficiálny duel - v roku 1973
prijala ponuku na "súboj pohlaví" od niekdajšieho wimbledonského víťaza
Bobbyho Riggsa. Ten totiž vyhlásil, že ani vo veku 55 rokov nebude pre
neho problém zdolať hocijakú špičkovú tenistku. Kingová mu však dokázala
opak - v ostrosledovanom zápase v Texase pred 30-tisícovou kulisou ho v
životnej forme zdolala 6:4, 6:3, 6:3 a okrem zisku prémie 100-tisíc
dolárov sa stala okamžite vzorom pre ženské hnutia na celom svete.
"Ak by som ten zápas prehrala, ženský tenis by sa vrátil zasa o 50 rokov naspäť,"
reagovala po stretnutí Kingová, ktorá sa dlhodobo zasadzovala za
rovnaké odmeňovanie mužov a žien. Aktivizmom výrazne ovplyvnila rozvoj
ženského tenisu i pohľad na ženský šport všeobecne. Spolu s viacerými
ďalšími hráčkami istý čas bojkotovala niektoré turnaje pre nedostatočné
finančné ohodnotenie, neskôr si z tohto dôvodu založili vlastný okruh
Virginia Slims Circuit. Ten sa stal napokon základom pre vznik Ženskej
tenisovej asociácie (WTA) v roku 1973.
Kingovú uviedli v roku 1987 do Medzinárodnej tenisovej siene slávy v
Newporte. Od roku 2006 nesie jej meno Národné tenisové centrum Billie
Jean Kingovej v New Yorku, dejisko grandslamového US Open. V roku 2019
sa stala prvou globálnou ambasádorkou Fed Cupu, ktorý o rok neskôr
premenovali na jej počesť na Pohár Bille Jean Kingovej. Prestížnu súťaž
ženských reprezentačných tímov vyhrala počas aktívnej kariéry sedemkrát
ako hráčka a neskôr trikrát aj ako nehrajúca kapitánka tímu USA. Okrem
najvyššieho vyznamenania v USA si v roku 2022 prevzala z rúk prezidenta
Emmanuela Macrona aj najvyššie francúzske štátne vyznamenanie - Rad
čestnej légie.